jídlo a pití

malá a posledná – hron rezerva 2009

malá a posledná rezerva hronu, s chuťou šiestich ročných období. zrela 18 mesiacov v bariku a chutí ako jarná lúka, letný úpal, jesenná melanchólia a zimná perina. nech sa vám páči. touto poetickou vetou nás uvíta zadná strana fľaše. čím nas uvíta jej červený obsah ?

víno vyrástlo v malokarpatskej vinohradníckej oblasti pod dohľadom Fedora Malíka a jeho syna. ich vinohrady sa nachádzajú v blízkosti mestečka Modra, na juhozápadnom svahu, kde pôdy sú hlinito-piesočnaté a stredne skeletnaté. ale dosť už bolo geológie, poďme sa radšej pozrieť, ako to vyzeralo vo vnútri jednej zo 600 fliaš (mimochodom, s tlačovou chybou na etikete).

chuť hrona bola trochu menej výrazná, ale celkom vyvážená. hoci vonku bola zima ako sviňa, spomenul som si na tú jarnú rozkvitnutú lúku. na tie lúčne kvety a ovocné stromy neďaleko. a vôňa… úžasná ! čo to len bolo ? čuchová pamäť ma zavádza často, pravdepodobne aj teraz, napriek tomu som mal pocit, že v tom sú snáď moruše. navyše niečím korenené. jarná lúka, letný úpal, jesenná melanchólia a zimná perina. páčilo sa.

hodnocení: 2/4

a velký pardon za ten pokus o slovenčinu, ale nemohl jsem si pomoci.

pozn.: ve slovenských červených suchých vínech, stejně jako v moravských, je trochu kyselosti, která mi někdy není příjemná. ve slovenských je jí ale nějak méně, asi proto mi slovenská vína chutnají více, než ta z moravy. ta stejná kyselost, přítomná v moravských bílých vínech (a někdy i českých) je zase důvodem, proč jsou tak svěží a proč je mám rád.